Injekčné anabolické steroidy sú všeobecne bezpečnejšie a väčšinou nepredstavujú nebezpečenstvo pre pečeň. Avšak niektoré anabolické steroidy, ako napr. stanazolol (produkovaný tak v orálnej, ako i injekčnej forme), sú chemicky porovnateľné s orálnymi a preto majú rovnaké účinky (bohužiaľ aj tie nežiadúce).
Hlavnú úlohu v injekčných anabolických steroidov hrajú estery testosterónu. Ester je zlúčenina vyprodukovaná reakciou medzi niektorou mastnou kyselinou a alkoholom (v prípade anabolických steroidov sa robí esterifikácia steroidnej molekuly na pozícií 17. uhlíka). Esterifikácia robí testosterón efektívnym, aj keď predtým, ako je vstrebaný pečeňou, urobí len jeden prechod krvným obehom. Väčšina z injekčných anabolických steroidov sa aplikuje intramuskulárne, preto sa účinná látka dostane do svalov skôr než do pečene. Tieto estery účinkujú dlhšie a sú bezpečnejšie než orálne alfa-alkylové steroidy.
Čím väčší počet uhlíkov bude mať mastná kyselina, tým pomalšie bude uvoľňovanie steroidného esteru z miesta vpichu vo svale do obehu a tým dlhšia bude biologická účinnosť injekčného preparátu. Preto je možné podávať injekcie v dlhších časových intervaloch. Medzi najčastejšie používané kyseliny pre esterifikáciu patria (názvy sú vo forme solí kyselín):
propionát (3 uhlíky)
enanthát (7 uhlíkov)
cypionát (8 uhlíkov)
fenylpropionát (9 uhlíkov)
dekanoát (10 uhlíkov)
undekanoát (11 uhlíkov)
laurát (12 uhlíkov)
hexyloxyfenylpropionát (15 uhlíkov)